Sviatok je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako záväzná spomienka.
Len na Slovensku ako v jedinej krajine na svete je ustanovený za
slávnosť. Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä
Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po
stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch.
Tradičnou súčasťou sviatku je aj národná púť v Šaštíne. V roku 2021 sa
na svätej omši na otvorenom priestranstve pri Národnej svätyni v Šaštíne
zúčastnil aj Svätý Otec František. Išlo o jeho zavŕšenie apoštolskej
cesty na Slovensku, ktorá trvala od 12. do 15. septembra.
Veriaci si počas tohto dňa pripomínajú sedem bolestí Matky Božej, a to
Simeonovo proroctvo o osude jej syna v jeruzalemskom chráme na 40. deň
po narodení Božieho syna, útek Márie a Jozefa s malým Ježiškom do Egypta
pred kráľom Herodesom, hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme v
Jeruzaleme, stretnutie Márie so synom na krížovej ceste. Piatou bolesťou
bol pohľad Márie na pribíjanie a zomieranie Ježiša na kríži, šiestou
bolo prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia a siedmou uloženie
Ježiša do hrobu.
Symbolom, prostredníctvom ktorého slovenskí veriaci vyjadrujú úctu
Sedembolestnej Panne Márii, sa stala šaštínska pieta - socha sediacej
Matky Božej s mŕtvym Kristom v náručí. Úcta k Sedembolestnej Panne Márii
nadobudla na Slovensku takú intenzitu, že pápež Pius XI. pri
príležitosti 200. výročia ustanovenia sviatku Sedembolestnej za
celocirkevný sviatok (v roku 1722) vydal úradný dokument o vyhlásení
Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska, ako i Slovákov
žijúcich v zahraničí.
V roku 1964 pápež Pavol VI. vyhlásil slovenskú Národnú svätyňu v Šaštíne
za baziliku (basilica minor). Šaštínsky chrám sa tak stal prvou
bazilikou na Slovensku.